Dark Elf - úvodný príbeh

Hustá hmla obostierala mokriny a len miestami sa z nej vynárali nejasné pahýle stromov. Strnulé ticho narušovali rýchle kroky dvoch vojakov...

"...snáď budeme mať šťastie a zachránime si holý život..." povedal vojak a s očami plnými úzkosti pozrel do tváre svojho priateľa, ktorý aj cez špinu a husté strnisko nedokázal skryť utrpenie predchádzajúcich dní a nocí.

"Snáď." Odpovedal druhý vojak bez akejkoľvek známky emócii. Už dávno odhodil svoj meč i zbroj, ktorá mu bola iba neužitočnou príťažou na ceste. Tak ako jeho druh, prestal dúfať a veriť. Zostali sami, sami z tisícov vojakov... Vracajúc sa z prehranej bitky, blúdili neprestupným močiarom už mnoho dní.

"Prv to vyzeralo inak..." prehovoril po chvíli, "stáli sme vo vyrovnaných radoch, naša zbroj sa leskla, nebola tu úzkosť, nebol tu strach. A slnko odrážajúce sa na čepeliach našich mečov klamalo nás prísľubom víťazstva..."

"Áno, tiež som veril, že Dark Elf bude porazený, ale ako kruto som sa mýlil. Prehraných bitiek pribúdalo a nás ubúdalo. Nedivím sa, že mnohý ušli, už pred poslednou výpravou, ktorá bola najkrvavejšia zo všetkých..."

"Mali sme ujsť prv... cítim, že dnes sme už len krôčik od smrti."

"Dnes?! Ten pocit ma sprevádza už rok. Som vojak, viem čo je česť a odvaha v boji, kde stojí oceľ proti oceli, ale armáda Dark Elfa to nie je len oceľ... je to temná mágia."

"Pamätám si, ako mi o ňom starý Arcos rozprával, že kedysi na úsvite vekov vraj bol Dark Elf len jedným z mnohých čarodejníkov, avšak jeho schopnosti kúziel a čiernej mágie postupom času presahovali um ostatných... a tak ako storočia plynuli, ovládol i najzakázanejšiu mágiu, spojil sa s temnotou... vtedy som to považoval len za rozprávky starého muža a pochyboval o jeho slovách."

"Ten príbeh poznám." Odpovedal druhý vojak, "A tiež som ho nevnímal inak než ako zbabelé klebety, avšak uveril som toho večera, keď na náš tábor uprostred noci začal padať ohnivý dážď, spaľujúci naše stany aj nás. Moji druhovia umierali v plameňoch, kričali, váľali sa po zemi snažiac sa uhasiť, márne. Všade bolo cítiť spálené mäso."

"Na to nechcem vôbec pomyslieť..." V tej chvíli, než stihol vojak dokončiť vetu, preletel jeho hrdlom šíp. On, s prekvapenými očami stále uprenými na svojho priateľa padol na kolená, z hrdla mu striekala krv. Mŕtvy sa zviezol na zem.

Prv než si druhý vojak stačil uvedomiť smrteľný strach, zasyčalo vo vzduchu a jeho pravé rameno prebodol čierny šíp. Vykríkol bolesťou.

Oprel sa o vyvrátený kmeň a snažil sa rozhliadnuť skrz hustú hmlu. Ale okolo bolo ticho. Siahol po svojej dýke, jedinej zbrani, ktorá mu ostala. Pozrel na jej zhrdzavenú čepeľ, ale žiadnu nádej ani pokoj nepocítil.

Obrátil pohľad opäť do hmli. Začul pohyb niekde za sebou.

A teraz iný, odniekiaľ zľava. Opäť bolo napäté ticho. Začal sa triasť strachom.

V okamihu, keď sa vojak snažil lepšie skryť za kameňom, hvizdlo vo vzduchu a ďalší šíp mu prebodol stehno. Opäť zúfalo vykríkol. Už videl ich obrysy! Boli to verný Dark Efa, ako sa blížili, ich obludné postavy boli stále zreteľnejšie. Nenáhlili sa, pomáli, zvoľna sa blížili, vedomí si istej koristi.

Tetiva zadrnčala a ďalší šíp zasiahol jeho brucho. Bezmocný vojak sa povracal bolesťou. Videl svoje žalúdočné šťavy a krv. Oči sa mu zaliali slzami. Klesol na zem. Vedel že nadišiel čas jeho konca. Upustil dýku na zem, zopol ruky a zomierajúc zašepkal poslednú krátku modlitbu. Modlitbu, aby raz prišiel vodca, ktorý vyvedie svet z temnoty!

A tou nádejou pre svet si možno ty...